Pre vás

Nepýtaj sa, čo svet potrebuje, spýtaj sa sám seba, vďaka čomu ožívaš.

A potom choď a rob to.

Pretože, čo tento svet potrebuje,

sú ľudia, ktorí ožili.

Harold Whitman

https://www.youtube.com/watch?v=XD22185zSlA

Verte, že ja vás oživím:)


jankag888@gmail.com

Autorské právo
Články môžete publikovať len s mojim súhlasom
a s aktívnou adresou na môj blog.

Aby si bol krásny, zastav sa: minútu pred zrkadlom, päť minút pred svojou dušou a pätnásť minút pred svojím Bohom. Horatius


sobota 14. apríla 2018

Detská izba podľa Feng shui

Detičky sú vďačná téma. Mám možnosť spoznávať mamičky s malými detičkami. Niektoré drobce sú hanblivé, iné bojazlivé a mnohé smelé, ďalšie prítulné. No všetky sú krásne. Len nedávno prišli ich dušičky z Nebíčka a keď sa malé dieťatko na mňa zahľadí svojimi očkami, vidím cez ne Nebo, vidím Božie dielo, vidím Božiu lásku, čistotu, dôveru.
Neviem, čo hovoria štatistiky, ale naše deti majú teraz deti a na ihriskách ich vidím neúrekom. Naše deti bola silná populácia a teraz sa to prejavuje.
Len dúfajme, že naše deti boli dobre vychované, náročnosť doby zvládnu a budú dôsledné k svojim deťom. Teraz mám na mysli elektronické lákadlá, ktoré robia bez kontroly rodičov, z detí zombíkov.
Ale ako vidím, tak mamičky sú múdre, prírodné bytosti, inklinujú k návratu k prírode, nedovolia svojim krpčekom, aby boli posadnutí virtuálnym svetom. Nedá sa ho obísť, potrebujú ísť s technickým vývojom, ale vymedziť čas a dosť!

Tak to robí moja múdra dcérka. Nemôže byť ako ja, ktorá som im všetko dovolila. Nikdy necapla. Vtedy takýto virtuálny neskutočný svet neexistoval.
Žili v skutočnom svete, hrali sa skutočné hry.

Neexistovali takéto posadnuté drogy.



Ich skutočný svet vyzeral takto:

Z krabíc som zlepila dvojdom, oblepila ružovou tapetou. Každá mala jednu polovicu domu. Ružové sedačky a postele som vytvorila z kartónu, látky a čipky. Ušila som
z ružovej látky vankúšiky na sedačky, na postieľky ružové paplóniky a vankúšiky. Ostatný nábytok som čenčovala v súkromnej hračkárni. Ja som im nosila z Viedne baby hračky a oni mi za to dali, čo som si vybrala. 
Vtedy jedna ružová šatníková skrinka stála 1000 Kčs. Na tú dobu to bolo veľmi drahé. Tretina platu za jednu malú skrinku. Barbie a Kenov sme im vozili z Viedne. S týmto domčekom sa prehrali celé dni. 


Nábytok a bábiky sa akosi rozširovali, tak sme im spravili väčší dvojdom z preglejky, aj s terasami a záhradným nábytkom. Vyrobila som im ružový koč, ktorý ťahali ružoví poníci. Koč vidno v podkroví. A mali aj Ferrari pre Barbie. Mali stále čo robiť. Inak zariaďovať izbičky, prezliekať bábiky. V šatníkových skrinkách mali krásne veci na prezlečenie. Všelijake doplnky.

Vidno to na nasledujúcich troch videách:




Za všetkým je úsilie. Boli sme zamestnaní ako každý iný. Každý musel chodiť do roboty. Ale keď sa otvorili hranice, tak sme sa veľmi rýchlo zorientovali a využili možnosti. Frustrujúcemu trhu sme dovážali z Viedne všetko, čo tu nebolo. Predávali sme tovar na burzách vo svojom osobnom voľne. Mali sme vtedy veľa peňazí, mohli sme deťom dopriať takéto, na tú dobu, veľmi drahé hračky, drahé dovolenky, ale nespadlo to človeku z neba. Bolo za tým veľké úsilie. Ale bavilo nás to. Aj deti bavilo, keď sa doma s tovarom mohli hrať na burzu, na predavačku a kupujúcu. Nemôžem ich zverejniť, ale niekedy sa toľko nasmejem, aké boli podarené. Snažím sa vybrať len časť videí, kde nie sú osoby. Nie vždy sa to dá :) 🙈🙉🙊


A takto vyzerala vtedy hračkáreň v Michalovciach, 
keď sme išli z dovolenky zo Zemplínskej šíravy, tak sme sa zastavili v meste
a deti si obzerali výklady. Mne sa zdalo, že sa im páčia. 
No máte ho vidieť. Medzi sebou si šuškali, aké hrozné hračky. 
Pre mňa je to náhodou milá fotka.




Od ich malička sme robili dve veci:

- obidve dostávali rovnaké dary a to vždy, keď mala jedna sviatok, tak dostala aj druhá. Teda mali dvojnásobné sviatky :) 

- každé prázdniny, keď boli u starých rodičov jedných alebo druhých, tak sme im prerobili detskú izbičku. Zakaždým sa z prázdnin vrátili do nového vynoveného prostredia. Vždy sa na to veľmi tešili.

Máme veľa súkromných filmov aj fotografií z týchto premien, ale nebudem zverejňovať ich osobné súkromie z detstva. Celé ich detstvo máme nafilmované.

Len opisom: Našli sme vtedy jedného stolára, ktorý mohol oficiálne vyrábať nábytok, jediný na Slovensku mal výnimku. Dali sme mu urobiť spálňu, kúpeľňu, predsieň aj detskú izbu. Všetko sme si sami nakreslili, ako to má vyzerať.

V detskej izbe mali poschodovú plyšovú posteľ, stenu a šatník z bieleho a hnedého bukasu a dvojstolík s poličkami a skrinkami. Na tú dobu to bol luxus. Hovorím o roku 1984. Vtedy nebolo v obchodoch ani chýru o takýchto detských izbičkách.

No ale vrátim sa k poschodovej posteli. Nevedeli sme, prečo dieťa na dolnej posteli síce zaspinká, ale každú Božiu noc o polnoci chodí za mnou do postele. Tak to trvalo dva roky. Dva roky som bola nevyspatá. Nemala som vtedy odkiaľ vedieť, že poschodové postele nie sú vhodné pre zdravý spánok. Ani že je tam zóna duchov. Ani že sa nemá spávať za stenou pri schodišti. A aký smer má mať dieťa pri spaní, tak to som nemala ani v päte. Aj farebnosť stien a dekorácií bola skôr intuitívna. 

Potom mala každá svoju plyšovú posteľ, každá svoj pracovný stolík, išli do školy, potrebovala každá svoj priestor na učenie.

Ale takéto dekorácie nesmeli chýbať :) mončiči, veľká Barbie na česanie účesov, Ariela, morská panna do kúpeľa, ktorá s teplotou vody menila farby. A vyrobený kostým Michaela Jacksona, keď išla dcérka na súťaž v napodobovaní spevákov, tak porotcovia prišli až k nej, či to nie je on, tak som ju nastajlovala :)
Vtedy sme si museli vyrobiť takéto špeciálne kostýmy sami.


A mapa, aby videli, kde už boli. Nekompromisne som hnala rodinu každé leto k moru. Nech to stálo, čo to stálo. Lietadlami sa vtedy bežne nechodilo. Len autami. Týždeň pred dovolenkou som nazavárala obedy do pohárov a v apartmáne sme si len prihrievali. Na cestu nabalila vyprážané rezne, chleba, paradajky, papriku, koláče, kávu do termosky, kolu, vodu, čaj. Bolo to náročné, aj príprava,  aj dlhá cesta, ale boli sme pri mori. Deti to zbožňovali, aj cestu, aj more. Raz sme kedysi za socializmu boli aj lietadlom na dovolenke v Rumunsku. Teraz je lietadlo samozrejmosťou. 
Tieto dovolenky neskôr akoby našli. Zahraničie je ich druhý domov.
Romantické bolo aj stanovanie na Zemplínskej šírave, tam sme chodili radi. Každý víkend na kúpaliskách, na jazerách, v prírode, na horách, na lyžovačkách. To bolo skutočné poznávanie a vychutnávanie reálneho sveta. Doma sme si radi robili kino, napiekla som dobroty a spoločne pozerali videokazety s filmami. Na komédiách sme sa smiali spoločne. Spontánne sme urobili módnu prehliadku, dievčatká boli modelky, ja komentátorka a tatík kameraman. Každé Vianoce a Silvestra mali deti nacvičený nový program. Televarieté s Jiřinou Bohdalovou nebolo proti tomu nič, čo deti dokázali predviesť. Spievali, tancovali, hrali na hudobné nástroje, recitovali, boli kúzelníčkami, zahrali vtipné scénky a riadne sa pri tom doobliekali. Už ich visáž tetušiek a ujkov bola smiešna. Všetok tento ich detský svet máme nafilmovaný.  Deťom sme dopriali aj havka, u starkých mali možnosť vidieť a hladkať chovné zvieratká.

Na osobných autách vidno, aký bol a teraz je životný štýl.
Kedysi cez pracovné dni stáli autá pred domami, do práce sa chodilo väčšinou MHD
a ako prišiel víkend, všetky autá zmizli. Cez víkend si robili rodiny výlety.
Dnes cez pracovné dni autá nie sú pred domami. Do práce sa chodí autami. Ale keď príde víkend, všetci sú doma. Aj autá :) Každý je rád, že si môže konečne doma oddýchnuť aspoň cez víkend.   

Hrajte sa s deťmi. Nenechajte ich na pospas vitruálnym násilným hrám. Čo do nich vložíte, to sa k vám vráti. Pri našich deťoch sme nevedeli, že prechádzajú pubertou, vzburou, lebo vzbura nebola.
Ukazujte deťom od malička reálny svet. Stačí chodiť v blízkosti do prírody. Nemusíte mať veľa peňazí a cestovať ďaleko.

Takto sme si vychutnávali zimu 1982


Ja len nakuknem z okna a už vám viem porozprávať, čo sa vonku deje. Ako žije príroda.
Minule som v záhradke do bylinkového kruhu išla nasypať z vreca humus zo starej ozdobnej kôry a videla som, ako sa približuje skupinka mládencov. Viac potetovaných ako menej. Tak som si v duchu povedala, aká banda. Keď ma jeden z nich videl, že sa trápim s ťažkým vrecom, tak sa zastavil a opýtal sa, či mi môže s tým pomôcť. Tak som sa sama pred sebou zahanbila, že zase súdim. Zase sa povyšujem nad druhých a vesmír mi to dá potom patrične najavo, zahanbí ma.

Dnes vám dám dva darčeky. 


Inšpiratívne videá z dovolenky a pod nimi ďalší darček.

Námet pre materské centrá a materské školy - animátorka v bielych šortkách
s veľkým červeným srdcom na nich predvádza tanečné kreácie deťom.
Je to v Egypte v nemeckom rezorte. Nemecké rezorty sú na vysokej úrovni. Dobré je si objednať dovolenku v rakúskej alebo nemeckej cestovnej kancelárii.

Toto je výborná forma pohybovej psychoterapie pre deti.



... pokračovanie programu pre deti je tu: https://jankagreg328.blogspot.sk/2018/04/pre-deti.html


Deti sú Božie stvorenia, sú chránené a milované. Tak by to malo byť aj tu na Zemi. 

Preto aj ja teraz niečo pre ne urobím. 

Do konca apríla 2018 pri objednaní projektu domu alebo bytu 

urobím vám

jednu detskú izbičku zdarma. 


Budem sa na vás tešiť. Napíšte mi, aby som to stihla.

S láskou
                       Janka 

jankag888@gmail.com



Len sa započúvajte do anjelských hláskov:













Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára